Bratislavský Slovan vyhral v základnej časti extraligy basketbalistiek zo štrnástich zápasov dva: 25. októbra doma s Banskou Bystricou a 30. novembra na palubovke košickej Cassovie.
„Veľmi pozitívna bilancia to nie je,“ priznáva pre Basket.sk azda najlepšia hráčka tímu Alexandra Riecka (nar. 24. júna 1978) a pokračuje: „Ušlo nám víťazstvo v Banskej Bystrici a doma proti Cassovii. To mali byť povinné dve výhry. Zaujímavosťou je, že proti kvalitnejším súperom hráme lepšie. Naopak, proti slabším družstvám je to hrozné.“
Napriek spomenutým zbytočným prehrám si Riecka pochvaľuje tímový duch. „Pozitívom je, že sme super partia. Nikto si tu nič nezávidí, koniec koncov, ani nemá čo.“ Apropo, čo je najväčším negatívom BK Slovan Bratislava? „Napríklad táto hala (Dom Športu na Junáckej ul., pozn. red.). A určite by potešilo, keby sme dostali nejaké peniaze.“
V belasom drese totiž nájdeme výlučne amatérske hráčky. „Nikto nedostáva peniaze. Sú tu študentky a pracujúce baby. Tréningy máme trikrát do týždňa. Asi by bolo lepšie trénovať minimálne štyri razy v týždni, ale všetko je to v rámci možností,“ uvedomuje si 176 centimetrov vysoká rozohrávačka.
Trénerom Slovana je 28-ročný Čiernohorec Danilo Rakočevič. Riecka pôsobí pod jeho vedením už druhú sezónu. „Je horkokrvný, veď je Balkánec. Ale mne to vyhovuje. Vie nás ‚vyhecovať‘, tréningy sú kvalitné.“
Cieľom jediného bratislavského klubu v súťaži pred sezónou bolo umiestniť sa do šiesteho miesta. „V kútiku duše sme dúfali aj v piatu priečku. Pomohlo by nám nejaké víťazstvo v ďalšej fáze. Stáva sa, že v zápasoch doplácame na chýbajúce skúsenosti, ale aj kondíciu.“
Snom hrať s dcérou
Alexandra Riecka je po Beáte Paulovičovej druhou najstaršou basketbalistkou, ktorá nastúpila v tejto sezóne v najvyššej domácej súťaži. Basketbal ju však stále baví. „Som z Bratislavy, nemusím teda cestovať za basketbalom. Je to dobrý relax po robote, odreagujem sa. A moja 13-ročná dcéra hráva za Slovan v mládežníckej kategórii. Mojím snom je zahrať si s ňou aspoň jeden zápas v seniorskom tíme. Takže dovtedy musím vládať,“ hovorí s úsmevom s priemerným hracím časom 37:09 min/zápas najvyťaženejšia Slovanistka.
Dopriala by Čajkám
Riecka tajne dúfa, že Piešťanské Čajky v tejto sezóne zdolajú zatiaľ stopercentné Košičanky. „Aby to nebolo vždy o jednom tíme,“ vysvetľuje Alexandra, ktorá sa na záver vyjadrila ku kvalite extraligy žien: „Myslím si, že sa nezmenila v porovnaní s minulou sezónou. Na špici sú tri či štyri družstvá, ale tie sú profesionálne a dvakrát do dňa trénujú. Možno Košice šli troška dole, veď naposledy ich potrápil aj Ružomberok.“
