Druhou posilou Piešťanských Čajok sa prednedávnom stala nádejná pivotka Rebeka Mikulášiková. Onedlho sedemnásťročná odchovankyňa klubu spod Zobora sa rozhodla spraviť krok vpred vo svoje kariére a prijala výzvu stať sa Piešťanskou Čajkou. V prvom rozhovore po príchode do kúpeľného mesta prezradila svoje dojmy z prvého prestupu v kariére.
Prednedávnom si sa stala druhou posilou Piešťanských Čajok pred sezónou 2016/2017. Ako vnímaš svoj prestup k vicemajsterkám Slovenska?
Je to pre mňa obrovská výzva a veľká príležitosť už len trénovať a hrať za Piešťanské Čajky. Som strašne rada, že si ma do Piešťan vybrali a budem môcť pôsobiť v takto kvalitnom družstve. Dám do toho úplne všetko, aby som ľudom, ktorí mi dali túto dôveru ukázala, že na to mám.
V minulej sezóne si patrila k oporám Nitry, s ktorou si vybojovala postup do extraligy. Odchádzalo sa ti z tvojho materského klubu ťažko?
Rozhodovanie bolo viac, ako ťažké. Bolo náročné zhodnotiť pre a proti. Nakoniec som sa po veľmi dlho rozmýšľaní rozhodla pre Piešťanské Čajky a verím, že som urobila správny krok vo svojej kariére.
Čo napokon najviac zavážilo, že si spojila svoju budúcnosť s piešťanským klubom?
Veľmi ma v tom podporovali rodičia i celá rodina. Dala som si cieľ, že sa chcem basketbalu venovať naplno a chcela som sa posunúť na vyššiu úroveň a hrať s tými najlepšími.
Máš medzi Čajkami nejaké kamarátky, ktoré ti poskytli informácie o dianí v klube a radili ti v tvojom rozhodovaní?
Kamarátim sa najmä s Miki Balážovou a Laurou Horvátovou, ktoré poznám viac ako ostatné dievčatá. Oni boli určite tie, ktoré ma v rozhodovaní podporovali a ochotne mi poradili, ak som niečo potrebovala vedieť.
Absolvovala si aj prvé rozhovory s trénerom Martinom Pospíšilom. Aký máš z nich dojem?
S trénerom sme sa rozprávali niekoľkokrát, načrtol mi svoju predstavu a z našich rozhovorom mám pozitívne dojmy. Dúfam, že budem spĺňať všetko, čo odo mňa bude žiadať.
Veľmi dobre známy ti je aj asistent Richard Kucsa, ktorý ťa vedie v reprezentačnej osemnástke. Je aj táto skutočnosť pre teba výhodou?
Samozrejme, som rada, že tréner Kucsa, ktorý ma vedie v reprezentácii je v Čajkách asistentom. Poznám ho a teda viem, čo môžem aj od neho očakávať a akým štýlom pracuje.
Onedlho máš ešte len 17 rokov a si veľkou nádejou slovenského basketbalu. Čím si myslíš, že môžeš Piešťanským Čajkám pomôcť?
Mojou výhodou je výška, ktorú sa budem snažiť čo najviac využívať. Budem bojovať o každú loptu a chcem ľudom, ktorí mi dali šancu hrať za Čajky dokázať, že na to mám. Dúfam, že sa veľa vecí naučím a budem sa v Piešťanoch zlepšovať.
Doposiaľ si pôsobila len v rodnej Nitre, kde ešte stále navštevuješ strednú školu. Prvýkrát budeš pôsobiť mimo domova a budeš sa musieť sčasti osamostatniť…
Bude to pre mňa niečo nové. Bývať budem s mojou spoluhráčkou z reprezentácie Miki Balážovou a už sa na to veľmi teším. V škole mám dohodnutý individuálny plán a som vďačná, že mi spolužiaci i profesori vychádzajú v ústrety.
Už počas nasledujúceho víkendu odštartujú v maďarskej Šoproni majstrovstvá Európy hráčok do 18 rokov, kde budeš jednou z opôr slovenského výberu. S akými ambíciami odchádzaš na šampionát?
Pod vedením trénera Kucsu a jeho spolupracovníkov máme celkom slušnú šancu uhrať dobrý výsledok. Určite budeme dobre pripravené, musíme byť disciplinované a spĺňať všetko, čo sa od nás bude vyžadovať. Ak budeme tvrdo bojovať, máme na to, aby sme niečo dosiahli.
