Jednou z najtalentovanejších basketbalistiek Slovenska je zaiste pivotka Piešťanských Čajok Rebeka Mikulášiková. Odchovankyňa Nitry bola najmladšou hráčkou vo výbere trénera Mariána Svobodu na európskom šampionáte žien v Českej republike a ukázala sa tam vo veľmi dobrom svetle. Hoci sa pôvodne mala piešťanská hráčka po návrate z ženského šampionátu pripojiť k jednej z mládežníckych reprezentácii, kvôli zraneniu kolena si sezónu nepredĺžila.
Máš za sebou prvé majstrovstvá Európy v ženskej kategórii. Aké dojmy si si z Hradca Králové a Prahy priniesla a čo to pre teba znamenalo, že si mohla vôbec figurovať v kádri ženskej reprezentácie?
Dojmy sú samozrejme pozitívne. Bola pre mňa česť reprezentovať našu krajinu na seniorských majstrovstvách Európy. Nabrala som veľa nových skúsenosti, ktoré sa pokúsim využiť v nasledujúcej sezóne.
Spoločne s Nikolou Kováčikovou ste boli v slovenskom výbere najmladšie. Usmerňovali vás staršie a skúsenejšie spoluhráčky, ktoré mali viac skúseností?
Určite áno. Pre nás to bolo všetko nové a od báb sme sa snažili „odkukať“ čo najviac.
Máš za sebou prvú extraligovú sezónu v drese Piešťanských Čajok a hneď si sa dostala do ženského výberu, napriek tomu že vekovo patríš ešte do „osemnástky“. Napadlo by ťa pred sezónou, že sa môžeš dostať do finálnej nominácie žien?
O tom, že si zahrám na seniorských majstrovstvách Európy tento rok som snívala už pred dvomi rokmi, keď mali ženy šampionát v Maďarsku a ja som bola veľký fanúšik. No neviem či som to vtedy brala, ako niečo čo sa naozaj stane, ale samozrejme to bola veľká motivácia.
Od trénera Svobodu si dostala priestor v niektorých zápasoch a rozhodne si nesklamala, dokonca si predviedla niektoré pekné momenty. Užívala si si pobyt na palubovke, nepociťovala si nervozitu?
Momenty na palubovke boli neopísateľné. Bola som vďačná za každú minútu a snažila som sa ich čo najefektívnejšie využiť. Tréma bola oveľa menšia ako som čakala, nemala som predsa čo stratiť a mohla som sa iba ukázať.
Bolo vidieť, aj ako žijete s tímom na lavičke, kde ste povzbudzovali svoje spoluhráčky, ktorým ste dodávali energiu. Zapadli ste ako mladé „pušky“ do partie bez problémov?
Samozrejme. Baby to brali naozaj profesionálne a snažili sa aby vekový rozdiel medzi nami nebol taký citeľný. Mala som z toho dobrý pocit už od začiatku.
Počas uplynulej sezóny si mala doslova raketový vzostup. Čomu to pripisuješ? Dali ti tréningy a zápasy v Piešťanoch veľa?
Určite áno. Som si istá, že všetky tie omakané tréningy, či už na ihrisku alebo v posilke, stáli za to.
Po návrate z ženského šampionátu si sa mala objaviť aj v niektorej z mládežníckych reprezentácii, no kvôli zraneniu kolena si musela podstúpiť artroskopiu. Môžeš nám špecifikovať tvoje zdravotné problémy?
S kolenom som mala problémy, už keď som bola oveľa mladšia. No počas posledných dvoch rokov ma nejako výrazne nebolelo ani neobmedzovalo. Problémy nastali až po majstrovstvách, kedy mi magnetická rezonancia ukázala poškodenú chrupavku. Operovali ma v Dunajskej Strede a som veľmi vďačná, že sa to vybavilo všetko rýchlo a ja som to mala skoro za sebou. Starostlivosť bola ozaj príkladná. Teraz som už tri týždne po zákroku, cítim sa celkom dobre, pomaly sa snažím chodiť bez krívania. No najradšej by som už išla hrať nejaké zápasy.
Dokážeš už odhadnúť, kedy by si sa mohla zapojiť do prípravy Piešťanských Čajok na novú sezónu?
To ešte neviem povedať presne. Všetko bude záležať od toho, ako bude koleno spolupracovať. Rekonvalescencia po operácii je okolo sedem až osem týždňov, čiže ja dúfam, že čím skôr.
Ako sa už tešíš na nový ročník, v ktorom čaká Čajky množstvo viacero kvalitných zápasov na európskej úrovni i v domácej súťaži?
Som veľmi zvedavá a plna očakávaní. Bude to veľký a profesionálny basketbal a takisto sa veľa necestujeme. Čo viac si môžem priať? (úsmev)
